Čo je teda pri pasívnom dome nutné:

• Silná vrstva tepelnej izolácie
• Kvalitné okná a rámy
• Vzduchotesnosť budovy
• Vysoko účinné vetranie s rekuperáciou
• Kompaktný tvar objektu
• Vhodná orientácia ku svetovým stranám
• Využitie obnoviteľných zdrojov energie pre vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody

Pasívny dom má extrémne nízku spotrebu tepla. Aby sa do domu mohlo dodávať minimálne množstvo energie, a napriek tomu v ňom zostala tepelná pohoda, je potrebné teplo v dome chrániť. Základom je preto silná vrstva tepelnej izolácie, ktorá je upevnená na nosnej časti konštrukcie alebo je do nej priamo integrovaná. Druh tepelnej izolácie ani materiál nosnej časti nehrá hlavnú úlohu, súčiniteľ prestupu tepla by však nemal presiahnuť 0,15 W/(m2.K).

Hrúbka jednotlivých materiálov s U = 0,15 W/(m2.K)

• Betón 820 cm
• Plné tehly 427 cm
• Pórobetón 100 cm
• Keramické bloky 93  cm
• Polystyrén             26  cm
• Minerálna vata 26 cm
• Vákuová izolácia    3 cm

 Silná vrstva tepelnej izolácie

Pokiaľ chcete dosiahnuť pasívny štandard, zabudnite na variantu muriva bez zateplenia. Zaistenie vetrania a výmeny vzduchu je u pasívnych domov vždy zaistené rekuperáciou, takže mýty a povery o tom, že dom „nedýcha“, sú obyčajnou neznalosťou problematiky.

Stavebný materiál maXplus spĺňa, ba aj prekračuje všetky požiadavky na výstavbu pasívneho domu.  Jedná sa o systém strateného debnenia, ktorý je budovaný z tvaroviek Neoporu (polystyrén obsahujúci grafit). Jeho obojstranné debnenie a nosné jadro tvorí železobetónová konštrukcia hrúbky 150 mm. V jednom kroku teda murujete a izolujete, čo určite zrýchľuje montáž domu a znižuje tým tiež cenu za prácu. Hrúbku celkovej izolácie je možné zvoliť individuálne, od 100 až po 500 mm.  Pre pasívne domy je vhodná tepelná izolácia tohto systému minimálne 250 mm, čo je celková hrúbka konštrukcie 400 mm a viac. Tvarovky sú pripravené na jednoduchú povrchovú úpravu, vonkajšia tenkovrstvá omietka, vnútorná taktiež, alebo môžete použiť jadrovú, či sadrovú omietku.

 Kvalitné okná a rámy

Okná, ktoré sú v dokonale izolovanej obálke budovy tou najslabšou časťou, dostávajú v pasívnom dome celkom nový význam. Vďaka tepelným ziskom zo slnka nám môžu pokryť veľkú časť potrebného tepla na vykurovanie. Používajú sa okná s vynikajúcimi tepelno-technickými vlastnosťami rámu i zasklenia, ktoré zároveň prepustia dostatok slnečného žiarenia do interiéru. Výsledkom potom je, že okná viac tepla do domu privedú než koľko ho cez ne unikne. V pasívnom dome sa dá samozrejme vetrať aj otvorenými oknami ako v bežnom dome – uniká teplo, ochladzuje sa, preniká hluk a prach z ulice…. Ale vďaka trvale vysokej kvalite vzduchu v pasívnom dome si na otvorenia okna nikto ani nespomenie.

Vzduchotesnosť budovy

V zásade v každom dome chceme dosiahnuť určitú vzduchotesnosť, alebo neprievzdušnosť, celkovej obálky budovy. Takže ak v  nízkoenergetických domoch, tak predovšetkým v pasívnych domoch musíme vytvoriť spojitú vzduchotesnú obálku a tým zabrániť nielen únikom tepla, ale tiež zaistiť správne fungovanie vetracieho zariadenia.

U masívnych stavieb nieje zaistenie vzduchotesnosti veľký problém, väčšiu časť eliminuje dobre prevedená povrchová úprava omietky. Najkritickejšie miesta sa nachádzajú hlavne pri oknách a v podkroví, kde sa styk materiálov pomerne často podceňuje. Vhodným navrhnutím celkovej skladby konštrukcie a použitím parotesných lepiacich pások alebo špeciálnych manžiet je možné problémom predchádzať. Fólie slúžia aj k zadržaniu prúdenia vlhkosti,  ktorá môže vo vnútri konštrukcie spôsobovať nemalé problémy.

Aby sme správne skontrolovali, či máme pasívne domy dobre utesnené, poslúži nám k tomu špeciálne meracie zariadenie, ktoré sa umiestní do vchodových dverí. Budova se nafúkne a prevádza sa meranie. Pri stálom tlaku 50 Pa by sa za hodinu nemalo netesnosťami vymeniť väčšie množstvo ako je 0,6 krát objem vzduchu v celom meranom objekte. Tento test voláme blower-door test, alebo ak chcete test neprievzdušnosti.

 Vysoko účinné vetranie s rekuperáciou

Už od dôb stredoveku patrilo zaistenie dostatočnej výmeny vzduchu v budovách medzi základné úlohy architektov. Už pred dvoma tisíckami rokov požadoval rímsky architekt Vitruvius, aby sa vzduch v miestnostiach “hodinu čo hodinu obnovoval a nepôsobil tak človeku škodu”.

V súčasnosti býva u nás toto starodávne pravidlo ignorované, predovšetkým pri požiadavke na zníženie spotreby energie na vykurovanie. Netesností okien sa utesňujú a prirodzená výmena vzduchu v bytoch (ale aj v školách a spoločenských priestoroch) klesá až na hodnoty za hygienickou požiadavkou. Stále platí, že kvalita vzduchu v budovách je všeobecne horšia, ako kvalita vzduchu vonkajšieho a vetranie čerstvým vzduchom je pre ľudské zdravie nevyhnutné a ničím nezastupiteľné.

 Pri vetraní otváraním okien uniká z interiéru veľké množstvo tepla. Bez dostatočného vetrania zase nie je možné zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu bez plesní a zvýšenej vlhkosti. V pasívnom dome si na otváranie okien ani nespomeniete, pretože dostatok čerstvého vzduchu zaisťuje vetracia sústava so spätným ziskom tepla, odborne –  systém riadeného vetrania s rekuperáciou.

Zariadenie nasáva čerstvý vzduch automaticky z vonkajšieho prostredia a privádza ho do domu. Vzduch pritom prechádza cez filter, ktorý ho zbavuje škodlivín a pred vstupom do miestnosti sa ešte dohreje na izbovú teplotu. Vzduch, ktorý odchádza z miestnosti, predá cez tepelný výmenník veľkú časť tepla privádzanému vzduchu. Účinnosť týchto takzvaných rekuperátorov je až 95 %.

Znamená to, že dohrievať, či už elektricky nebo teplovodne, musíte iba zostávajúcich 5 %. A práve v tom je veľká úspora tepla. V dome je neustále čerstvý vzduch, ktorý je vďaka kvalitným filtrom zbavený prachu, peľu a ďalších nečistôt, čo je dôležitým faktorom pre alergikov.

Celý systém je vedený v podlahe alebo v podhľade. Systém však nie je postavený tak, že máte v dome len samé potrubie. Prívod vzduchu je v obytných miestnostiach (izby, spálne, obývačka) situovaný pomocou vyústenia v podlahe, alebo v stene tesne nad podlahou.
Odvod vzduchu je v centrálnom priestore (hala, chodba) a logicky tam, kde potrebujeme odťah škodlivín a vlhkosti, teda z WC, z kúpeľne, z kuchyne, prípadne zo šatne. V týchto miestnostiach môže byť znížený podhľad a tak je ideálne umiestniť nasávacie hlavice do podstropnej konštrukcie alebo tesne pod strop. Vetracia jednotka sa najčastejšie umiestňuje do technickej miestnosti. Celková prevádzka vetrania je prakticky nepočuteľná.

Aby vetracia jednotka správne fungovala, je potrebné aby bol obvodový plášť budovy dokonale vzduchotesný. Toto môžeme dosiahnuť kvalitným prevedením konštrukčných detailov a dokonalým napojením vzduchotechnických vrstiev pomocou špeciálnych lepiacich pások.

K dokonalému efektu je vhodné kombinovať rekuperačnú  jednotku so vzduchovým zemným výmenníkom tepla, čo je v podstate potrubie zakopané cca 2 m pod terénom. Počas zimného obdobia funguje ako prirodzená ochrana proti mrazu a naopak počas leta umožní predchladenie vzduchu a zlepšenie tepelnej pohody v objekte. Je to dané tým, že v zemi v hĺbke 2 m je konštantná teplota okolo +10°C.

 Kompaktný tvar objektu

Ideálnym tvarom pre pasívny dom je guľa. Postaviť dom s týmto tvarom je ale dosť obtiažne a vstupná cena by bola značne vysoká. Preto sa snažíme postaviť domy s reálnym tvarom tak, aby bol daný dom
tvarovo jednoduchý.Každý roh naviac, alebo zákutia, zväčšuje ochladzovanú plochu, ale zvyšuje tiež riziko tepelných mostov. Pokiaľ ale trváme na architektonickej zložitosti, je potrebné dom ešte viac zatepliť tak, aby priemerná hodnota súčiniteľa tepla všetkých konštrukcií bola čo najnižšia. To ale znamená väčšie vstupné investície.

Vhodná orientácia ku svetovým stranám

Vhodnou orientáciou objektu ku svetovým stranám zvýšime solárne zisky zo slnečného žiarenia a zaistíme tak jeho dostatok vo všetkých miestnostiach. Všetky miestnosti určené ako obytné je preto vhodné orientovať na juh a využiť tak slnečné teplo a svetlo po celý deň. Na toto by sa malo myslieť už pri výbere pozemku a potom pri samotnom umiestnení domu na ňom.

 Využitie obnoviteľných zdrojov energie pre vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody

Obnoviteľné zdroje energie sú ekologické a neznečisťujú životné prostredie a znamenajú nízke náklady na prevádzku domu.